Vzdelávanie detí

Vzdelávanie detí je veľmi dôležitou oblasťou, pretože podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na vzdelanie a týka sa to aj detí cudzincov či utečencov/odídencov.

Zapojenie do vzdelávacieho procesu deťom nielen poskytuje možnosť začať alebo pokračovať vo vzdelávaní, ale má dopad aj na mnohé ďalšie oblasti, ktoré ovplyvňujú integráciu. Ide napríklad o možnosť vytvárať si nové sociálne väzby, ktoré sú pre deti v tejto situácii dôležité, adaptovať sa na novú životnú situáciu, získavať nové zručnosti a podobne. Vzdelávanie v škole zároveň vytvára možnosti pre to, aby deti mali kde zmysluplne tráviť svoj čas, kým ich rodičia pracujú, čo je tiež veľmi dôležité pre integráciu utečencov/odídencov.

Keďže samosprávy sú zriaďovateľmi väčšiny materských a základných škôl, môžu byť veľmi nápomocné pri vytváraní prostredia pre rýchle a efektívne zapájanie detí do vzdelávacieho systému. Môžu spolupracovať so školami, koordinovať ich aktivity, manažovať existujúce kapacity škôl, prípadne pomáhať vytvárať nové. Zároveň môžu v spolupráci so školami vytvárať na školách také prostredie, aby zapojenie detí do vzdelávania a ich adaptácia prebehla v najlepšom záujme detí cudzincov/utečencov/odídencov, ako aj všetkých ostatných detí.

Humanitárna fáza

V tejto fáze je veľmi dôležité zabezpečiť čo najrýchlejšie a najplynulejšie zapojenie detí do vzdelávacieho procesu, ale aj do predškolského vzdelávania. V prípade, že prichádzajú v krátkom čase veľké počty ľudí na úteku, ako sme boli svedkami na jar 2022 v prípade odídencov z Ukrajiny, je vysoko pravdepodobné, že školy budú musieť využiť všetky svoje existujúce kapacity, prípadne vytvoriť ďalšie.

Zároveň je potrebné v pomerne krátkom čase pripraviť učiteľov a iných zamestnancov škôl na prijatie týchto detí. V tomto zmysle je najužitočnejšia dlhodobá príprava, aby v prípade príchodu väčších počtov detí na úteku boli školy a učitelia dostatočne schopní poskytovať deťom adekvátnu podporu pri začleňovaní.

V tejto fáze je však dôležité realizovať niekoľko základných krokov, ktoré umožnia čo najlepšiu koordináciu aktivít a vytvorenie efektívneho mechanizmu zaraďovania do škôl a škôlok:

Efektívny zber dát a údajov o deťoch, ktoré majú byť zaradené do vzdelávania
Už pri registrácii ľudí v danej samospráve sa ako veľmi efektívne javí vytvoriť systém zberu dát o vekovej štruktúre detí a ich potrebách pre zaradenie do rôznych typov vzdelávania. Tento zber by mal prebiehať koordinovane a jednotlivé odbory samosprávy by si mali odovzdávať informácie o tom, ktoré deti a v akých počtoch by mali byť zaradené do systému vzdelávania. Už pri registrácii je zároveň možné identifikovať aspoň základné charakteristiky, prípadne potreby detí (napríklad informácie o zdravotnom znevýhodnení detí alebo špecifickej situácii, v ktorej sa nachádzajú). Presné dáta o vekovej štruktúre detskej populácie, ktorá získala dočasné útočisko či iný typ pobytu v danej samospráve, následne umožnia ich začleňovanie do rôznych typov škôl.
Identifikácia kapacít jednotlivých typov škôl a manažovanie budúcich kapacít
Samosprávy ako zriaďovatelia materských a základných škôl majú najlepší prehľad o kapacitách týchto zariadení. V prvom kroku je preto potrebné vytvoriť efektívnu databázu škôl a školských zariadení vzhľadom na ich voľné kapacity. Je možné prihliadať aj na to, v ktorých školských obvodoch je na dočasné útočisko zaregistrovaný väčší počet detí (napríklad v blízkosti veľkokapacitných ubytovacích zariadení), a vziať do úvahy tento fakt pri plánovaní rozširovania kapacít. Ak kapacity nie je možné zvyšovať v týchto školách, je možné uvažovať o systéme školských autobusov alebo iných foriem zabezpečenia dopravy do škôl, kde sú kapacity dostatočné. V tomto prípade je kľúčová komunikácia a koordinácia s riaditeľmi všetkých škôl v danej samospráve. Najmä v prípade materských škôl sa ukazuje, že kapacity bývajú veľmi limitované a nie je možné ich v krátkom čase zvýšiť. V tomto prípade je dôležité, aby samospráva vytvárala menej formalizované možnosti zriaďovania zariadení (detských skupín, centier voľného času, klubov) či už vo vlastnej réžii, alebo v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, prípadne inými aktérmi, ktorí môžu byť nápomocní.
Identifikácia škôl, do ktorých budú deti zaraďované prednostne
pri zaraďovaní detí do škôl môže samospráva zvoliť rôzne stratégie. Jednou z nich je možnosť rozmiestniť deti do väčšieho počtu škôl tak, aby boli deti rozdelené v školách rovnomerne. To prináša viacero výhod, ale aj nevýhod. Výhodou je to, že nebude dochádzať k segregácii detí tým, že sa sústredia len na jednu školu a budú vzdelávané oddelene od ostatných detí. Zároveň „záťaž“ na jednotlivé školy bude tiež rozdelená rovnomernejšie.

Skúsenosti z uplynulého obdobia a názory odborníkov sa však začínajú prikláňať k tomu, aby si samosprávy vytipovali školy, kam budú deti odídencov umiestňované prednostne. Tento názor vyplýva z toho, že podpora vzdelávania detí odídencov je veľmi komplexná a vyžaduje si veľké množstvo odborných kapacít, podporných nástrojov a s tým spojených zdrojov. Je totiž nevyhnutné poskytovať kvalifikované jazykové vzdelávanie a rôzne typy odbornej podpory (napríklad pedagogickej, ale aj psychologickej).

Samosprávy v spolupráci so školami tak môžu vytvoriť spoločný systém zaraďovania detí, pričom na školy, kam sa budú deti zaraďovať prednostne, bude smerovaná komplexná finančná, materiálna a odborná podpora na ich vzdelávanie, aby boli efektívne realizované aktivity, ktoré popisujeme neskôr v časti „integračná fáza“. Ostatné školy, kde budú zaraďované deti v menších počtoch, môžu potom čerpať zo skúseností, odbornosti a vytvorených podporných nástrojov, ktoré boli sústredené v školách s vyšším počtom detí. Opäť je veľmi dôležitá kvalitná spolupráca a koordinácia.

V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že je dôležité už v tejto fáze dobre plánovať a mať na pamäti, že je potrebné predchádzať segregácii vo vzdelávaní a zároveň mnohé podporné opatrenia vnímať ako dočasné s cieľom čo najskoršieho plného začlenenia detí.

Materiálna pomoc a podpora

Mnohé mestá a aktéri poskytujúci pomoc sa v prvých týždňoch po príchode utečencov/odídencov stretávajú s množstvom materiálnych a humanitárnych problémov, ktorým títo ľudia čelia. Školy môžu slúžiť ako dočasné ubytovacie kapacity alebo centrá humanitárnej pomoci v krízovom období. Tu je opäť dôležitá dobrá spolupráca a koordinácia s vedením mesta, aby poskytovanie tejto pomoci nebolo pre vedenie škôl príliš zahlcujúce a neobmedzovalo základný chod škôl. To by mohlo zvyšovať napätie medzi obyvateľmi a znižovať ochotu poskytovať podporu utečencom/odídencom.

Zároveň deti prichádzajúce do škôl môžu čeliť rôznym materiálnym výzvam – môže im chýbať oblečenie, základné školské pomôcky, ale aj „drobnosti“, ako napríklad prezuvky či školské úbory. Na všetky tieto aspekty treba brať ohľad a vytvoriť rýchly a efektívny systém pomoci deťom (zbierky, finančné prostriedky od štátu alebo sponzorov).

Poskytovanie informácií

V tejto fáze je zároveň dôležité poskytovať kvalitné informácie rodičom detí o všetkých aspektoch ich zaraďovania do škôl, o ich právach a povinnostiach v súvislosti so zaradením do škôl, dokumentoch, ktoré musia predložiť, a ďalších témach súvisiacich so vzdelávaním (pozri viac v sekcii Poskytovanie informácií).

Integračná fáza

Keď sú deti zaradené do škôl a je zabezpečená ich riadna školská dochádzka a materiálne potreby, nastáva v školách druhá, tzv. integračná fáza. Tá by mala zaistiť dočasný alebo trvalý prechod z pôvodného vzdelávacieho systému (ak deti už navštevovali školu v rodnej krajine) do slovenského vzdelávania. To si vyžaduje viaceré kroky, ktoré by mali školy podniknúť. Okrem samospráv v tejto fáze zohráva veľmi dôležitú úlohu aj štát, ktorý by mal zabezpečiť dostatočný systém finančnej, kapacitnej, ale aj metodickej podpory pre vzdelávanie týchto detí. Komplexné odporúčania pre vzdelávanie detí z Ukrajiny vypracovalo Centrum vzdelávacích analýz a čiastočne čerpáme aj z ich zdrojov, ktoré boli publikované tu. Tieto odporúčania sú však užitočné pre začleňovanie akýchkoľvek detí s migračným pôvodom.

Zváženie zavedenia tzv. prípravných tried

Jednou z možností, ako dostatočne dobre zvládnuť začlenenie detí utečencov/odídencov, je zriadenie tzv. prípravných tried. Je to opatrenie, z ktorého názvu vyplýva, že je dočasné a jeho cieľom je pripraviť deti na vzdelávanie v bežných triedach s ostatnými žiakmi. Tieto triedy môžu byť zriaďované ako v základných, tak aj v stredných školách. Môže tiež nastať situácia, že prichádzajú deti, ktoré už majú ukončenú základnú školu – v takom prípade by prípravné triedy mohli podľa Centra vzdelávacích analýz slúžiť ako príprava na stredné školy.

Prípravné triedy umožňujú dostatočné osvojenie vyučovacieho jazyka, pomáhajú zvládnuť adaptačný proces v školách a môže v nich byť poskytovaná aj psychologická a iná podpora, ktorá je kľúčová predovšetkým u detí utečencov/odídencov.

Či už prostredníctvom prípravných tried, alebo zaraďovania detí do bežných tried už od začiatku, je dôležité aplikovať ďalšie kroky, ktoré pomôžu deťom so vzdelávaním.

Mapovanie potrieb a situácie žiakov

Na zabezpečenie kvalitnej podpory a integračných nástrojov pre deti utečencov/odídencov je veľmi dôležité na úrovni škôl efektívne mapovať situáciu prichádzajúcich detí. Je veľmi užitočné, ak si škola nastaví systém overovania jazykových zručností, vedomostí, konkrétnej sociálnej situácie danej rodiny a aj poznania psychologického profilu dieťaťa. Všetky tieto aspekty môžu výrazne pomôcť učiteľom a iným odborníkom v škole nastaviť konkrétnu podporu pre žiakov prichádzajúcich do ich škôl. Samosprávy by mali poskytovať metodickú podporu a koordinovať mapovanie potrieb žiakov medzi jednotlivými školami.

Jazyková podpora žiakov

V súčasnosti je možné poskytovať jazykové vzdelávanie vďaka podpore štátu – teda organizovaním kurzov slovenského jazyka, ktoré sú financované prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy. Viac informácií o možnostiach poskytovania týchto kurzov je možné nájsť tu. Samosprávy môžu pomôcť školám zorientovať sa v týchto pokynoch a možnostiach a koordinovať postupy škôl.

Ideálne je, ak je jazyková príprava poskytovaná komplexne a dlhodobo. Mala by byť prvou prioritou pri začleňovaní detí do vzdelávacieho procesu. Tu však ide predovšetkým o úlohu štátu, ktorý by mal zabezpečiť jazykové kurzy priamo na školách tak, aby boli dostatočne dlhé, kvalitné a aby reagovali na skutočnú potrebu detí podľa ich vedomostí a znalostí.

Tieto kurzy by však mali prebiehať priamo počas vyučovania a nie ako krúžky a voľnočasové aktivity po vyučovaní, pretože to vytvára vyššiu a zbytočnú záťaž na žiakov, ktorí bez potrebnej znalosti jazyka aj tak nie sú schopní dostatočne efektívne zvládať učivo v školách. Jazykové kurzy by zároveň mali poskytovať kvalifikovaní učitelia, ktorí dokážu učiť vyučovací jazyk ako tzv. druhý jazyk.

Jazyková podpora by zároveň mala byť poskytovaná aj deťom v predprimárnom vzdelávaní a na stredných školách.

Ak štát nedostatočne podporuje jazykové vzdelávanie týchto detí, je možné aspoň dočasne spolupracovať s centrami voľného času, mimovládnymi organizáciami a inými aktérmi na poskytovaní alternatívnych foriem jazykového vzdelávania.

Adaptácia detí v školách

Ďalším dôležitým krokom, ako zaistiť, aby sa deti cítili v škole dobre a neboli opätovne traumatizované, je zabezpečiť aspoň niekoľko dôležitých vecí, ktoré umožnia deťom zoznámiť sa so školou, pravidlami a prekonať prvotný kultúrny šok zo zmeny prostredia. Samosprávy by mohli v spolupráci so školami vytvoriť komplexný systém adaptačnej prípravy detí, ktorý by si už jednotlivé školy prispôsobovali svojim konkrétnym potrebám podľa štruktúry žiakov.

Po nástupe dieťaťa do školy je veľmi potrebné zrealizovať rozhovor riaditeľa školy, prípadne učiteľov alebo členov podporného tímu s rodičom/mi dieťaťa a samotným dieťaťom. Cieľom takéhoto rozhovoru je predovšetkým vytvorenie dôvery medzi školou a dieťaťom. Rozhovor by mal byť zameraný na situáciu dieťaťa, jeho úroveň vedomostí a znalostí, ale najmä na jeho záľuby, potreby, špecifiká, o ktorých by škola mala vedieť a ktoré uľahčia adaptačný proces. Dôležité je zabezpečenie tlmočenia. Tu opäť môže zohrávať rolu samospráva v poskytovaní tzv. komunitného tlmočenia alebo iných foriem tlmočenia.

Veľmi dôležité je tiež pripraviť triedu na príchod nového spolužiaka alebo spolužiačky s cieľom zabrániť potenciálnemu napätiu alebo konfliktom. Aj slovenské deti majú otázky, obavy, cítia neistotu a je veľmi dôležité ich na príchod nového dieťaťa pripraviť.

Zároveň je možné dohodnúť sa s deťmi na podpore a pomoci novým spolužiakom z inej krajiny a vytvoriť systém „sprevádzajúcich rovesníkov“, tzv. buddies. Tu je dôležité, aby nešlo len o jedno dieťa, pretože to môže byť veľmi náročné. Odporúča sa rotovať deti v úlohe buddy a nenútiť ich robiť, čo nechcú.

Ak má škola podporný vzdelávací tím, je to veľká pomoc pre adaptáciu dieťaťa. Je dobré identifikovať aspoň jedného „dôverného dospelého“, za ktorým môžu deti z inej krajiny prísť vždy, keď to budú potrebovať. To je vhodné urobiť aj v prípade, že škola nemá zriadený školský podporný tím. V tomto prípade sa ukazuje ako kľúčové, aby škola mala v tíme niekoho, kto rozpráva ukrajinsky (alebo jazykom detí, ktoré prišli do školy). Školský podporný tím by zároveň mal byť odborne školený na prácu s deťmi utečencov/odídencov alebo celkovo na deti s migrantským pôvodom.

Dôležitá je aj priebežná komunikácia s rodičmi o adaptačnom procese dieťaťa, potrebách a výzvach, ktorým deti čelia. Cieľom je udržiavanie vzájomnej dôvery a zvládanie adaptačného procesu.

Viac o tom, ako postupovať pri adaptácii dieťaťa, je možné nájsť v publikácii Desatoro pre školy alebo na zázname z webináru Ukrajinské deti na slovenských školách.

Podpora pre učiteľov

Situácia s príchodom väčšieho počtu detí z iných krajín je veľmi náročná nielen pre samotné deti, ale aj učiteľov a iných odborníkov, ktorí v školách a škôlkach pôsobia. Potrebujú dostatočné vzdelávanie, podporu a nastavenie kvalitných opatrení, aby sami zvládli túto situáciu a cítili sa v nej komfortne.

Tu môžu veľmi dôležitú úlohu zohrávať aj samosprávy, ktoré môžu koordinovať sieťovanie učiteľov a odovzdávanie skúseností so vzdelávaním týchto detí a vytvoriť stálu platformu na výmenu informácií. V prípade, že sú deti prednostne umiestňované do určitých typov škôl, v týchto školách by mali byť učitelia intenzívne a dlhodobo školení na vzdelávanie detí odídencov, poskytovanie jazykovej a inej podpory. Títo učitelia zároveň môžu odovzdávať skúsenosti ďalším kolegom a kolegyniam, pôsobiacim na školách s nižším počtom detí cudzincov/utečencov/odídencov.

Centrum vzdelávacích analýz zároveň odporúča, aby v spolupráci s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie bola vytvorená systematická psychologická podpora aj pre samotných učiteľov a učiteľky.

Zároveň je dôležité venovať pozornosť a snažiť sa o zamestnávanie ukrajinských (a iných) učiteľov či iných zamestnancov, ktorí by mohli pôsobiť na jednotlivých školách a pomáhať tak pedagogickému zboru pri integrácii detí cudzincov/utečencov/odídencov.

Psychologická a sociálna podpora pre deti

Starostlivosť o duševné zdravie a sociálna podpora pre deti sa najmä u detí utečencov/odídencov javí ako mimoriadne dôležitá a potrebná. Pri zavádzaní potrebných nástrojov na integráciu detí do vzdelávania je dôležité myslieť aj na tieto aspekty.

Ako sme už uviedli, je dôležité pracovať s celými školskými kolektívmi na vytváraní priateľských a nekonfliktných vzťahov medzi deťmi. Druhým dôležitým nástrojom môže byť podpora voľnočasových aktivít pre deti, ktoré sa realizujú mimo vyučovacieho procesu. Tieto aktivity môžu realizovať školy samotné v rámci školských klubov, ale aj iní aktéri v meste, ako napríklad športové kluby, komunitné centrá, centrá voľného času, mimovládne organizácie a iní aktéri. Samospráva v tomto prípade zohráva dôležitú koordinačnú a podpornú úlohu napríklad vo forme grantovej podpory či priamou podporou týchto inštitúcií a v sieťovaní jednotlivých aktérov.

Pri poskytovaní psychologickej pomoci by sa v rámci miest mali zriaďovať mobilné podporné tímy (ktoré môže vytvárať samospráva samostatne alebo v spolupráci s inými samosprávami a štátom a pôsobiť aj širšie regionálne), ktoré budú dostatočne vzdelávané na poskytovanie špecifickej podpory práve pre deti utečencov/odídencov.

Fáza spolužitia

Je pravdepodobné, že mnohé z detí cudzincov/utečencov/odídencov, ktoré prichádzajú do vzdelávacieho systému, v ňom ostanú dlhodobo. Preto je veľmi dôležité, aby po prvej, teda humanitárnej fáze a následnej integračnej fáze bola venovaná adekvátna pozornosť aj dlhodobému vzdelávaniu týchto detí vo fáze spolužitia.

V tejto fáze je dôležitých niekoľko aspektov, na ktoré je potrebné klásť dôraz, aby boli deti efektívne začlenené do školských kolektívov a mohli dosahovať školské úspechy. Zároveň je dôležité dbať o dlhodobý rozvoj vzťahov v školách s cieľom prevencie konfliktných situácií.

Týmito dôležitými aspektmi sú predovšetkým:

Snaha o čo najskoršie začlenenie detí do bežného systému vzdelávania ak je dobre zvládnutá humanitárna a integračná fáza, je veľmi pravdepodobné, že deti sa môžu úspešne vzdelávať v bežnom systéme vzdelávania. Preto by deti mali byť z prípravných tried flexibilne zaraďované do bežného systému vzdelávania na základe úspešného zvládnutia jazykových kurzov, adaptačnej fázy a podobne. Aj tu je však potrebné ich dlhodobé sledovanie a poskytovanie adekvátnej podpory na základe individuálnych potrieb.
Podpora materinského jazyka je zrejmé, že kľúčovým aspektom integrácie je dobré zvládnutie vyučovacieho jazyka. Avšak podobne dôležitá je aj podpora identity detí, ktorá súvisí aj s možnosťou byť v kontakte so svojím materinským jazykom, či už v podobe hodín materinského jazyka, alebo rôznych neformálnych možností jeho používania.
Podpora vzťahov v kolektíve pre efektívne vzdelávanie detí na úteku alebo cudzincov vo všeobecnosti je dôležité dlhodobo dbať o vytváranie pozitívnej klímy v školách a triedach a tiež na prevenciu šikany či akýchkoľvek konfliktných vzťahov medzi deťmi.
Psychologická podpora situácia detí na úteku sa vyvíja v čase podľa aktuálnej situácie v ich rodine alebo v spoločenstve, v ktorom žijú. Psychologická podpora je preto dôležitým nástrojom dlhodobej podpory detí vo vzdelávaní a pri ich integrácii.

Samosprávy by preto mali podporovať školy pri vypracovaní dlhodobých plánov práce s deťmi s migračným pôvodom, umožňovať a sprostredkovať výmenu skúseností medzi rôznymi školami a podporovať aj rôzne formy neformálneho vzdelávania, ktoré má veľký vplyv na vzájomné spolužitie a well-being detí a mladých ľudí.