Poznanie situácie - dáta a mapovanie potrieb

Na to, aby bolo možné správne reagovať na novovzniknutú situáciu s príchodom cudzincov či odídencov (vo väčšom počte), je veľmi dôležité už od prvých dní dôsledne a efektívne zbierať dáta o prichádzajúcich ľuďoch. To umožňuje efektívnejšie nastavovať humanitárne opatrenia, krízové riešenia a neskôr aj dlhodobejšie podporné nástroje.

Humanitárna fáza

V prvých dňoch je dôležité nastavovať efektívny systém získavania informácií a dát o prichádzajúcich ľuďoch a identifikovať jednak základné údaje o nich (rod, vek, počet detí, vzdelanie) na poskytovanie efektívnych prvotných služieb, ale aj rôzne špecifické potreby súvisiace s týmito charakteristikami (napríklad ženy s malými deťmi, ľudia z etnických menšín, so zdravotným znevýhodnením či seniori). Dobré zmapovanie populácie v úvodných fázach je nevyhnutnou podmienkou nastavovania ďalších podporných opatrení a integračných služieb.

Integračná fáza a fáza spolužitia

V ďalších fázach je na efektívne nastavovanie podporných služieb, komunitných aktivít a celkovej podpory pri začleňovaní odídencov (alebo akýchkoľvek cudzincov) veľmi dôležité, aby boli tieto podporné nástroje „šité na mieru“ a potreby samotných ľudí.

Zber dát a mapovanie potrieb je nevyhnutné realizovať z viacerých dôvodov: reto je kľúčové poznať kapacity jednotlivých inštitúcií, legislatívne možnosti, skúsenosti rôznych aktérov, ale predovšetkým špecifické potreby ľudí prichádzajúcich do mesta. Lokálny kontext tiež zohráva dôležitú rolu, pretože jednotlivé mestá majú rôzne možnosti poskytovania pomoci a zároveň aj situácia samotných ľudí môže byť lokálne špecifická.

Zber dát a mapovanie potrieb je nevyhnutné realizovať z viacerých dôvodov

umožňuje poznať konkrétnu skupinu nových obyvateľov a ich špecifické potreby,
v dlhodobom horizonte pomáha sledovať trendy vývoja a prispôsobovať im opatrenia a nástroje pomoci,
pomáha nastavovať dlhodobé aj krátkodobé stratégie poskytovania podpory,
umožňuje vyhodnocovať efektivitu už realizovaných opatrení a meniť ich podľa aktuálnych potrieb.

Pri mapovaní potrieb je dôležité myslieť na niekoľko základných princípov

Malo by byť pravidelné a dlhodobé.
Malo by byť komplexné – teda sledovať všetky oblasti potrebnej pomoci a podpory (oblasť bývania, poskytovania sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, možností zamestnania, rekvalifikácie, vzdelávania detí až po poskytovanie komunitných aktivít, podpory kultúrnej integrácie a politickej participácie).
Malo by byť tvorené a realizované s priamym zapojením ľudí zo skupín, ktorým mesto poskytuje pomoc a podporu.
Malo by byť inkluzívne – to znamená, že by mali byť brané do úvahy špecifické potreby rôznych, aj zraniteľných skupín obyvateľstva.

Kto sú zraniteľné skupiny a prečo na ne nezabúdať?

Zraniteľné skupiny sú tie, ktorých potreby môžu byť veľmi špecifické oproti ostatným skupinám. Ak by sa podporné opatrenia nastavovali „genericky“, teda rovnako pre všetky skupiny ľudí, mohlo by dôjsť k tomu, že niektoré potreby budú prehliadané, čo môže byť pri poskytovaní podpory neefektívne a často aj kontraproduktívne. Pri integračných nástrojoch je preto potrebné dbať špecificky na potreby:

detí a mladých ľudí – v rámci tejto skupiny aj na maloletých bez sprievodu, seniorov,
ľudí so zdravotným znevýhodnením,
ľudí z menšín (napríklad Rómov),
ženy s malými deťmi,
ľudí z LGBTI komunity.

Metódy mapovania situácie a potrieb

Pri zbere dát a mapovaní potrieb je možné využívať rôzne metódy, ktoré vo vzájomnej kombinácii umožňujú komplexné poznanie situácie a nastavovanie efektívnych politík a opatrení na poskytovanie podpory:

Kvantitatívne metódy

Štatistické dáta, ktorými disponuje mesto alebo si ich možno vyžiadať

Tieto informácie nie je nevyhnutné získavať od samotných ľudí, ktorí prichádzajú do mesta – ide o údaje, ktoré sú dostupné v rôznych štatistických databázach (štátnych či mestských), prípadne je možné si ich vyžiadať. Tieto dáta pomáhajú poznať a popísať sociodemografickú štruktúru obyvateľstva a identifikovať špecifické skupiny, na ktoré je možné zamerať podporné aktivity. Obvykle je pre tieto analýzy potrebné poznať:

vekovú štruktúru (napríklad pre identifikáciu detí vo veku školskej dochádzky, predškolskej výchovy, ľudí v ekonomicky aktívnom veku či seniorov), rodovú štruktúru (podiely mužov a žien),
zamestnaneckú štruktúru (počet zamestnaných/nezamestnaných a štruktúru zamestnania),
štruktúru (potenciálnych) poberateľov rôznych dávok,
počty detí v školách a predškolských zariadeniach,
počet ľudí so zdravotným či iným znevýhodnením.

Dotazníkové zisťovanie potrieb a situácie

Mesto môže pracovať nielen s existujúcimi štatistikami, ale aj proaktívne pristupovať k mapovaniu potrieb tým, že bude pravidelne zbierať dáta dotazníkovou metódou, pričom identifikuje oblasti, témy, ktoré v danej situácii potrebuje vedieť vyhodnotiť, a distribuuje dotazníky k cieľovej skupine s cieľom identifikovať oblasti, kde je potrebné začať realizovať aktivity, meniť súčasné aktivity alebo venovať sa špecifickej skupine. Dotazníková metóda umožňuje zároveň skúmať spokojnosť s už realizovanými podpornými službami.

Dotazníky možno distribuovať:

online cez kontaktné kanály, ktorými mesto disponuje,
online cez svoje webové stránky alebo skupiny na sociálnych sieťach,
prostredníctvom organizácií poskytujúcich pomoc a podporu ľuďom z Ukrajiny,
osobne v rôznych prostrediach, kde sa títo ľudia často nachádzajú (integračné a asistenčné centrá, kontaktné body), prípadne v inštitúciách, ktoré pravidelne navštevujú.

Kvalitatívne metódy

Individuálne hĺbkové rozhovory: táto metóda býva pomerne časovo náročná, vyžaduje zároveň dobrú jazykovú výbavu, teda realizáciu rozhovorov v jazyku, ktorému respondenti rozumejú, expertné zaškolenie výskumníkov (v tom, ako správne viesť rozhovory a ako ich analyzovať). Na druhej strane však pomáha vytvárať pocity dôvery s (budúcimi) klientmi a veľmi podrobne spoznať rôzne situácie, ktorým títo ľudia v každodennosti čelia.
Fokusové skupiny: táto metóda je časovo úspornejšia a zároveň vďaka skupinovej dynamike umožňuje identifikovať témy a potreby, ktoré by sa nevynorili pri individuálnych rozhovoroch. Tiež vyžaduje, aby boli tieto fokusové skupiny realizované v jazyku, ktorému všetci respondenti rozumejú. Fokusové skupiny sa môžu realizovať pravidelne na rôzne témy a umožňujú tak jednak identifikovať základné potreby, ale aj konzultovať už realizované aktivity a zhodnotiť ich efektivitu.
Pozorovania: túto metódu je možné využiť napríklad v prípade menších detí, s ktorými nie je možné realizovať rozhovory alebo fokusové skupiny. Na základe pozorovania ich správania v prostrediach, v ktorých sa pohybujú (v školách, komunitných a nízkoprahových centrách), možno identifikovať, či sú realizované podporné služby efektívne alebo či nevznikajú ďalšie špecifické potreby, na ktoré by bolo potrebné reagovať.