O utečencoch

Utečenci sú ľudia, ktorí zo svojich krajín odchádzajú nedobrovoľne, teda utekajú pred nejakým ohrozením – pred vojnou, bezprávím, prenasledovaním a pod. Na celom svete je približne 281 miliónov migrantov, teda ľudí, ktorí žijú v inej krajine, než v akej sa narodili. Utečencov je na svete približne 32,5 milióna.

Vo februári 2022 aj na Slovensko začali prichádzať veľké počty ľudí, ktorí utekali pred vojnou na Ukrajine. Táto situácia bola pre Slovensko úplne bezprecedentná, a keďže prichádzalo skutočne veľa ľudí v krátkom čase, bolo potrebné urýchlene riešiť ich pobytovú situáciu. Bol teda zavedený štatút odídenca, ktorý sa vzťahuje práve na ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny a je odlišný od statusu ostatných utečencov. V tejto časti si teda vysvetlíme, kto sú odídenci a aké sú rozdiely medzi rôznymi kategóriami utečencov

Základné pojmy

Pojem utečenec sa používa v medzinárodnom kontexte, avšak slovenská legislatíva takýto pojem nepozná. Na Slovensku sa používa pojem osoba s udelenou medzinárodnou ochranou, čím sa myslia utečenci, a aj tento pojem zahŕňa niekoľko ďalších kategórií (definície významov, v ktorých sa nasledujúce termíny používajú v medzinárodnom kontexte sa nachádzajú napríklad na stránkach Ligy za ľudské práva alebo Utečeneckej agentúry Organizácie Spojených národov):

Žiadateľ o azyl: je osoba, ktorá na Slovensku požiadala o udelenie azylu, pretože tvrdí, že uteká pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Konanie o udelení či neudelení azylu je pomerne komplikované a zahŕňa rôzne úrovne preverovania dôvodov, ktoré žiadateľ uvádza ako príčinu svojho núteného odchodu z rodnej krajiny. Žiadatelia o azyl na rozhodnutie o ich žiadosti väčšinou čakajú v tzv. pobytových táboroch (Opatovská Nová Ves, Rohovce).
Azylant: je osoba, ktorej bol udelený azyl. Ten možno udeliť človeku, ktorý má vo svojej krajine opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových či národnostných dôvodov, ako aj z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Azylant získava trvalý pobyt a po štyroch rokoch pobytu na Slovensku môže žiadať o občianstvo SR. Vďaka svojmu trvalému pobytu sa stáva obyvateľom mesta/obce, kde žije. Migračný úrad môže azylantom poskytnúť istú mieru integračnej podpory (podľa §28 zákona o azyle) – finančnú podporu (buď jednorazovú, alebo opakovanú po dobu 6 mesiacov), kurz základov slovenského jazyka, psychologické alebo iné poradenstvo, kurz kultúrnej orientácie a/alebo ubytovanie v integračnom stredisku.
Osoba s doplnkovou ochranou: Ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu, môže jej byť udelená doplnková ochrana, teda prechodný pobyt na 2 roky na území SR s možnosťou predlžovania. Doplnková ochrana môže byť udelená tým žiadateľom o azyl, u ktorých sú vážne dôvody domnievať sa, že by im pri návrate do ich rodnej krajiny reálne hrozilo vážne bezprávie. Osobám s doplnkovou ochranou môže Migračný úrad poskytnúť rovnakú integračnú podporu ako azylantom.
Odídenec: je osoba, ktorej bolo udelené tzv. dočasné útočisko, teda tzv. tolerovaný pobyt. Poskytovanie tejto formy medzinárodnej ochrany bolo do zákona o azyle zavedené 26. februára 2022 v reakcii na vypuknutie vojny na Ukrajine a príchod veľkých počtov ľudí z Ukrajiny na naše územie. Pre ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny je to v súčasnosti najjednoduchší spôsob získania legálneho pobytu na Slovensku a nevyžaduje si zdĺhavé procedúry. Stačí si o dočasné útočisko požiadať na oddelení cudzineckej polície. Tento štatút dáva odídencom právo na vstup na trh práce, ako aj prístup k základnej zdravotnej starostlivosti. Ku dňu 17. mája 2023 bol štatút dočasného útočiska udelený 101 436 osobám.

Keď teda hovoríme o utečencoch, môžeme mať na mysli rôzne kategórie ľudí utekajúcich pred vojnou či bezprávím. Žiadatelia o azyl sú ľudia, ktorí si na Slovensku požiadali o medzinárodnú ochranu a zatiaľ čakajú na rozhodnutie, či im bude udelená. Ich situácia je teda pomerne neistá, proces posudzovania ich žiadosti môže trvať dlhé mesiace, dokonca roky. Mnohí z nich na rozhodnutie čakajú v azylových zariadeniach.

Azylanti už toto rozhodnutie dostali, bol im udelený azyl, a teda trvalý pobyt na Slovensku, čo im umožňuje aj pracovať a majú tiež prístup k istej integračnej podpore zo strany Migračného úradu a viacerých mimovládnych organizácií.

Ak slovenské úrady prišli k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu, ale v jeho krajine je veľmi nepriaznivá bezpečnostná situácia, môžu človeku udeliť doplnkovú ochranu, teda povolenie na prechodný pobyt. Aj tento typ pobytu je pomerne neistý, keďže po dvoch rokoch si držiteľ doplnkovej ochrany musí opäť žiadať o jej predĺženie a nemá istotu, ako slovenské úrady rozhodnú. Okrem toho bol v roku 2022 zavedený štatút dočasného útočiska, jeho držitelia sú odídenci a tento typ povolenia na pobyt sa týka ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny.

Na tomto mieste je ešte dôležité poznamenať, že o utečencoch sa často hovorí ako o „nelegálnych migrantoch“. To je nesprávne tvrdenie. Je pravda, že mnohí utečenci prekračujú hranice SR nelegálne a bez potrebných dokladov, avšak podanie žiadosti o azyl je ich právom a v prípade, že tak urobia, nemožno o nich hovoriť ako o „nelegálnych migrantoch“, pretože sa na nich vzťahuje azylové právo. Navyše dôvod, pre ktorý prekračujú hranice nelegálne a bez dokladov, je ten, že často nemajú inú možnosť opustenia svojej krajiny. Z mnohých krajín si nemôžete jednoducho vycestovať s tým, že si kúpite letenku do Európy. Môžeme to porovnať so situáciou v Československu počas komunizmu. Vycestovanie z Československa do západných krajín bolo pre absolútnu väčšinu obyvateľov prakticky nemožné, pretože na to potrebovali špeciálne povolenie štátnych orgánov, ktorému predchádzalo veľmi podrobné posudzovanie. A aj na vycestovanie do krajín socialistického bloku bolo potrebné žiadať o vycestovaciu doložku a ďalšie povolenia.

Špecifická situácia cudzincov a odídencov / utečencov

Celkovo je situácia cudzincov (nielen utečencov) po príchode na Slovensko vo viacerých ohľadoch odlišná od situácie občanov Slovenska. V prvom rade majú odlišný právny status. Ten sa odvíja od povolenia na pobyt, ktorý daný človek na Slovensku získa, ale aj od typu krajiny, z ktorej pochádza.

Ak ide o cudzincov z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EHP), ich právny status je až na niektoré výnimky (napríklad právo voliť v niektorých voľbách) veľmi podobný ako u občanov Slovenska. Cudzinci z tzv. tretích krajín (teda krajín mimo EÚ/EHP) majú situáciu komplikovanejšiu, pretože ich práva a povinnosti sa v prípade prechodného pobytu odvíjajú od konkrétneho účelu, na ktorý je daný pobyt viazaný (zamestnanie, vzdelávanie a podobne).

Druhým špecifikom je to, že cudzinci často čelia jazykovej bariére, nemajú dostatok sociálnych kontaktov a neorientujú sa dostatočne v právnom systéme krajiny alebo v rôznych (aj nepísaných) pravidlách. Všetky tieto aspekty môžu ich potenciál integrácie výrazne ovplyvňovať, preto potrebujú dodatočnú podporu zo strany verejných inštitúcií a iných organizácií či obyvateľov Slovenska.

Špecifiká situácie utečencov a odídencov oproti ostatným cudzincom

Ľudia, ktorí utiekli pred vojnou alebo prenasledovaním, v našom prípade v súčasnosti najčastejšie odídenci z Ukrajiny, majú ešte aj oproti ostatným cudzincom isté špecifiká, na ktoré je potrebné prihliadať pri tvorbe a implementácii integračných opatrení. Uvádzame niektoré, najdôležitejšie z nich.

Právny status

Utečenci a odídenci sú jednotlivci, ktorí opustili svoju domovskú krajinu z dôvodu prenasledovania, vojny alebo násilia a ktorým hostiteľská krajina poskytla ochranu. V prípade odídencov z Ukrajiny ide o poskytnutie tzv. dočasného útočiska, ktoré má presné právne rámce. Tie sa odlišujú od iných typov pobytov a je potrebné na ne prihliadať pri poskytovaní služieb a podpory.

Dôvod migrácie

Cudzinci obvykle prichádzajú na Slovensko dobrovoľne, teda za prácou, vzdelaním alebo z iných dôvodov. Utečenci/odídenci boli nútení svoju domovskú krajinu opustiť v dôsledku vojny, prenasledovania alebo násilia. Rozdiely medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou migráciou sa môžu odrážať aj v ich tzv. integračnom potenciáli, to znamená schopnostiach, možnostiach a motivácii začleniť sa do spoločnosti. Odídenci napríklad môžu mať častejšie pocit, že ich príchod do krajiny a zotrvanie v nej je len dočasné, na nevyhnutne minimálnu dobu, a systematickejšie začleňovanie sa do spoločnosti nevnímajú ako potrebné. Na druhej strane každý človek je individuálna bytosť a aj utečenci či odídenci môžu prejavovať vysokú ochotu byť súčasťou spoločnosti, čo najskôr sa osamostatniť a žiť plnohodnotným životom. Týmto individuálnym charakteristikám a situáciám je tiež potrebné prikladať výraznú váhu.

Trauma a ťažkosti

Utečenci/odídenci často zažili traumatické udalosti, ktoré ich prinútili opustiť svoju domovskú krajinu, a počas cesty do bezpečia mohli prežiť značné ťažkosti. Ostatní cudzinci nemuseli zažiť rovnaké situácie. Tieto traumy majú veľký vplyv na celkový pocit bezpečia a pohodlia, môžu ovplyvňovať prežívanie, ale aj správanie týchto ľudí. Trauma výrazne oslabuje možnosti a schopnosti ľudí konať proaktívne a má dopad aj na ich zdravotný a psychický stav. Práca s traumou by mala byť preto jedným z dôležitých aspektov poskytovania podpory a pomoci odídencom.

Špecifické potreby

Utečenci/odídenci môžu mať aj ďalšie špecifické potreby, ktoré súvisia napríklad s potrebou bezpečného a stabilného bývania, odstraňovania jazykovej bariéry, vzdelávania (detí aj dospelých), poskytovania zdravotnej starostlivosti a podobne. Zároveň je dôležité rešpektovať a citlivo vnímať ich kultúrne špecifiká a postupne spoločne hľadať možnosti kultúrnej adaptácie (na oboch stranách). Na všetky tieto aspekty sa zameriavame v jednotlivých častiach tejto príručky.

Náhlosť odchodu

Utečenci / odídenci svoju krajinu často opúšťajú narýchlo a na rozdiel od ostatných kategórií cudzincov nemajú možnosť akokoľvek sa pripraviť na príchod do konkrétnej krajiny a čokoľvek si o nej zistiť. Môže to znamenať aj to, že nemajú peniaze a ani základné potreby (oblečenie, hygienické pomôcky atď.) a nevedia, ako majú po príchode do krajiny postupovať, aby si vybavili napr. potrebné úradné záležitosti.

Špecifické skupiny odídencov a ich potreby

Na rozdiel od ostatných cudzincov sú v prípade vojnového konfliktu na Ukrajine odídencami najmä ženy s malými deťmi, ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo starší ľudia. Všetky tieto skupiny sú zraniteľné a potrebujú špecifický prístup k napĺňaniu ich potrieb. Zraniteľnosť týchto ľudí znamená, že nie vždy sa môžu vlastnými silami a snažením rýchlo osamostatniť, nájsť si prácu alebo začleniť sa do spoločnosti (napríklad ženy s malými deťmi, pri ktorých je nedostatok možností starostlivosti o deti, pri zdravotne znevýhodnených nemožnosť nájsť si prácu a podobne). Vyžadujú tiež špecifický typ služieb súvisiacich s ich znevýhodnením a veľmi citlivý prístup zo strany inštitúcií.

Súhrn špecifík vo vzťahu k ostaným cudzincom

Súhrnne povedané, utečenci/odídenci sa od ostatných cudzincov líšia z hľadiska ich právneho postavenia, dôvodov migrácie, skúseností s traumou, špecifických potrieb a výziev súvisiacich s integráciou. Je dôležité rozpoznať tieto rozdiely a poskytnúť utečencom/odídencom primeranú podporu a pomoc na dosiahnutie pocitu bezpečia, začlenenia do spoločnosti, ale najmä postupného osamostatňovania. A to bez ohľadu na to, či na Slovensku dlhodobo ostanú alebo sa vrátia späť do rodnej krajiny.

Ďalšie zdroje informácií

Sekcia o medzinárodnej ochrane na webstránke Kapacity.