Kultúrny šok a s ním súvisiace potreby utečencov / odídencov

Pre každého človeka, ktorý príde na kratší či dlhší čas do inej krajiny, je typické, že vníma kultúrne rozdiely, nové situácie, neznámych ľudí a porovnáva to s tým, v čom vyrastal, čo bolo bežné v krajine, z ktorej pochádza. Ak sa človek do novej krajiny presťahuje, toto zlaďovanie je oveľa komplikovanejšie, pretože musí často prehodnotiť mnohé z toho, čo pozná, na čo je zvyknutý, a musí sa naučiť pravidlá v novej krajine. Tieto pravidlá môžu byť formálne, v podobe zákonov a rôznych noriem, ale aj neformálne, v podobe zvykov, tradícií, spôsobov správania, odlišností v jazykovom a inom prejave.

Navyše ak ide o ľudí, ktorí boli nútení svoju krajinu opustiť veľmi rýchlo, napríklad v dôsledku vojny, prenasledovania či iných vážnych dôvodov, toto vyrovnávanie sa s novou situáciou je ešte komplikovanejšie a náročnejšie. Vstupuje do toho fakt, že sa nemohli na novú situáciu dostatočne pripraviť, čelia traumám prežitým vo svojej domovine a podobne. Zároveň sú odlúčení od svojich najbližších – manželov, otcov, blízkych príbuzných, kolegov či priateľov.

Všetky tieto faktory vplývajú na fenomén zvaný kultúrny šok. Ľudia, ktorí ním prechádzajú, sa môžu správať veľmi rôznorodo. Môžu byť veľmi aktívni, snažiť sa zapájať do diania okolo seba a snažiť sa „zapadnúť“ veľmi rýchlo. Môžu však čeliť aj mnohým ťažkostiam, ktoré sa s novou situáciou spájajú a s ktorými sa nevedia vyrovnať. Niekedy sa potom môžu javiť tak, že nereagujú adekvátne na vzniknutú situáciu, pôsobia nahnevane, pasívne alebo apaticky. Veľmi často sa toto správanie pripisuje kultúre, avšak ide len o sprievodné prejavy adaptácie na novú situáciu.

Štádiá kultúrneho šoku

Pri zmene prostredia všetci prechádzame viac-menej podobnými štádiami kultúrneho šoku. Okolnosti ovplyvňujú, ako tieto štádiá budú prebiehať. Pravdepodobne sa im však nevyhne nikto.

1. Prvotná „úľava“

v tomto štádiu majú ľudia veľké očakávania. V prípade utečencov/odídencov môže ísť o pocit, že sú konečne v bezpečí a nehrozí im bezprostredné ohrozenie. V tomto štádiu má väčšina ľudí pocit, že nová krajina je prijímajúca, láskavá, cítia vďačnosť za prijatie.

2. Kríza

môže nastať krátko po príchode alebo po niekoľkých dňoch či týždňoch pobytu. Začína sa prvými negatívnymi skúsenosťami, problémami, nepríjemnými reakciami ľudí. Skutočnosť nie je taká, ako si ju predstavovali, stretávajú sa s čoraz väčšími prekážkami. Nastáva sklamanie, frustrácia, bezmocnosť, zmätok. V tomto štádiu môžu pociťovať stratu kontroly nad situáciou, prichádza nervozita, depresia, hnev a nepriateľstvo. Ide o veľmi náročné obdobie, keď má mnoho ľudí pocit, že potrebujú ísť okamžite naspäť domov. Pri utečencoch a odídencoch to s veľkou pravdepodobnosťou nie je možné, a tak sa musia so situáciou vyrovnať. Niektorí sa však napriek nebezpečenstvu v krajine, z ktorej odišli, predsa len rozhodnú vrátiť.

3. Prispôsobenie a reorientácia

riešenie kultúrneho šoku spočíva práve v tejto fáze. Ľudia sa potrebujú naučiť, ako sa adaptovať na nové prostredie. Dôležité je, aby nadobudli zručnosti na riešenie problémov, ale aj to, aby dostali podporu zvonka (napríklad od blízkych alebo inštitúcií, prípadne poradenských zariadení). Vtedy nastáva aj akceptácia novej kultúry a pozitívny postoj k nej. Nová kultúra začína dávať zmysel a budúcnosť už nevyzerá tak neriešiteľne. V tejto fáze, ak je zvládnutá dobre, sa začína vytvárať pocit prináležania v zmysle áno, chcem sem patriť a som tu vítaný. Problémy sa nekončia, ale človek ich vníma ako prirodzené a riešiteľné. Krízy sa môžu opäť objavovať, záleží na mnohých okolnostiach, či túto situáciu dokážu ľudia zvládnuť či už sami, alebo s pomocou.

4. Akulturácia

je posledným štádiom, v ktorom si ľudia vytvárajú mechanizmy zvládania a riešenia problémov. Stávajú sa súčasťou novej kultúry. To však neznamená úplnú zmenu identity. Človek si postupne pridáva akoby ďalšiu identitu k tej, ktorú si vytvoril pred príchodom do krajiny.

Čo pomôže pri zvládaní kultúrneho šoku?

Je zrejmé, že samotný človek, ktorý prichádza do novej krajiny, je kľúčovým aktérom pre zvládanie novej situácie. Je však dôležité, aby na túto situáciu neostal sám. Je potrebné, aby na jednej strane mal vo svojom okolí ľudí, ktorí mu pomôžu situáciu zvládať, a na druhej strane je potrebná aj pomoc inštitúcií, organizácií či samospráv, ktoré mu môžu svojimi službami, poradenstvom a inými aktivitami výrazne pomôcť zvládnuť novú situáciu.

Zvládaniu kultúrneho šoku je možné napomáhať na troch úrovniach:

Na individuálnej úrovni je kľúčový osobný postoj každého jednotlivca (v tomto prípade utečenca/odídenca). Je potrebné, aby si uvedomili, že na to, aby sa prispôsobili zmene, je nevyhnutné vzdať sa niektorých svojich vzťahov, zvykov či spôsobov pristupovania k svetu. Psychická odolnosť a ochota stať sa súčasťou nového prostredia je nevyhnutnou podmienkou prijatia zo strany okolia. Je dôležité vedieť manažovať stres, udržiavať vzťahy aj mimo svojich sociálnych „bublín“ a otvárať sa novému prostrediu, do ktorého človek prichádza.

Na úrovni vzťahov s inými je kľúčové neuzatvárať sa do seba, aktívne hľadať príležitosti na vytváranie nových väzieb. Je dôležité, aby utečenci/odídenci v novom prostredí neostali na túto situáciu sami. Či už pomôžu susedia, priatelia alebo kolegovia v práci, sociálne vzťahy sú neodmysliteľnou a kľúčovou podmienkou na to, aby sa človek v novej krajine cítil dobre. Preto je dôležitá napríklad práca dobrovoľníkov, ktorí môžu ľudí sprevádzať procesom zvládania kultúrneho šoku. V niektorých krajinách sú to práve samosprávy, ktoré organizujú takúto dobrovoľnícku činnosť a pomáhajú ľuďom nájsť si nových „významných druhých“.

Na inštitucionálnej úrovni je kľúčová práve podpora zo strany samospráv. Ak má samospráva vypracovanú stratégiu integrácie cudzincov/utečencov/odídencov a uplatňuje rôzne opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom prekonávať kultúrny šok, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa utečenci/odídenci s novou situáciou vyrovnajú rýchlejšie. Táto podpora môže mať podobu jazykových kurzov, ktoré ľuďom uľahčia komunikáciu, či rôznych služieb, ktoré im pomôžu s hľadaním bývania alebo prekonávaním rôznych sociálnych situácií. Samospráva môže aktívne vítať nových obyvateľov, pripraviť im uvítacie balíčky, kde nájdu informácie o všetkých svojich právach a povinnostiach, prípadne im pomôcť zorientovať sa v tom, čo ich na novom mieste čaká. Dôležitá je aj psychologická pomoc, ktorú môžu rôzne inštitúcie poskytovať v prípadoch, keď človek prekonáva kultúrny šok ťažšie ako iní.

Ďalšie informačné zdroje

Viac informácií o integrácii nájdete na webstránke Kapacity v sekcii Integrácia

O tom, ako vyzerá integrácia cudzincov v troch slovenských samosprávach, si môžete prečítať v publikácii Centra pre výskum etnicity a kultúry a Inštitútu pre verejné otázky Migranti v meste, prítomní a (ne)viditeľní.

O skúsenostiach cudzincov s integráciou na Slovensku si môžete prečítať v publikácii Inakosti slovenské: z rozprávaní cudzincov.