Odborné vzdelávanie a budovanie kapacít

Rozvoj interkultúrnych zručností

Pri práci s ľuďmi z rozmanitých prostredí je veľmi dôležité, aby pracovníci s týmito skupinami rozvíjali tzv. interkultúrne zručnosti. Ponúkame preto základný rámec dôležitosti interkultúrnej komunikácie a zručností a základné pravidlá, ktorými je potrebné sa riadiť.

V komunikácii inštitúcií s cudzincami a (aj) odídencami je veľmi dôležité brať do úvahy ich špecifickú situáciu, jazykovú bariéru, ale aj to, že pochádzajú z iného prostredia, v ktorom môžu fungovať odlišné pravidlá, normy samotnej komunikácie, ale aj spôsoby riešenia rôznych situácií.

Veľmi často môže dochádzať k rôznym nedorozumeniam, problémom, prípadne aj konfliktom, ktorým sa dá zabrániť najmä tým, že budeme uplatňovať princípy tzv. interkultúrnej komunikácie. Neznamená to, že je potrebné naučiť sa, čo je „typické“ pre človeka z určitej krajiny alebo kultúry, a vytvárať tak zoznam konkrétnych pravidiel na komunikáciu s rôznymi cudzincami.

Ide skôr o uvedomenie si toho, že rôzni ľudia z rozličných prostredí nevyhnutne vnímajú veci odlišne. Je samozrejme potrebné, aby ľudia prichádzajúci z iných krajín rešpektovali pravidlá a normy v prijímajúcej krajine. Ale na to, aby tieto pravidlá dobre pochopili, je dôležité nájsť „spoločnú reč“ a vo vzájomnej komunikácii hľadať spôsoby riešenia situácií, ktoré budú vyhovovať obom stranám a budú navzájom rešpektujúce.

Význam efektívnej interkultúrnej komunikácie

Zlepšuje vzťahy medzi ľuďmi z rôznych prostredí – interkultúrna komunikácia pomáha zlepšovať vzájomné porozumenie a vzťahy. Keď ľudia lepšie porozumejú kultúram iných ľudí, môžu sa ľahšie zbaviť predsudkov a nedorozumení.
Zvyšuje efektivitu komunikácie – keď ľudia z rôznych prostredí navzájom komunikujú, môžu sa stretnúť s jazykovými, kultúrnymi a emocionálnymi bariérami. Interkultúrna komunikácia pomáha tieto bariéry prekonať a zvyšuje efektivitu komunikácie.
Zvyšuje efektivitu komunikácie Pomáha pri vytváraní nových príležitostí – efektívnou interkultúrnou komunikáciou môžu vznikať rôzne synergie a nápady, ktoré pomáhajú rozvíjať nielen vzťahy, ale aj posúvať spoločnosť k novým nápadom a možnostiam rozvoja.
Znižuje konflikty – interkultúrna komunikácia môže pomôcť eliminovať konflikty medzi ľuďmi z rôznych prostredí. Kvalitná a efektívna komunikácia znižuje konflikty tým, že predchádza mnohým nedorozumeniam, napätiam a smeruje k vzájomnému porozumeniu, čím opäť zvyšuje efektivitu podpory ľuďom prichádzajúcim z rôznych prostredí.

Najdôležitejšie princípy kvalitnej interkultúrnej komunikácie

V prvom rade je dôležité poznať svoju vlastnú kultúru, spôsoby, ako my komunikujeme s inými, čo je pre nás v komunikácii dôležité a podobne. To nám umožní vnímať aj rozdiely v komunikácii s inými.
Ďalším princípom je princíp nevnášania vlastných predpokladov do komunikácie – to, že my niečo považujeme za „normálne“, neznamená, že to tak musia vnímať aj iní. Dôležité v tejto súvislosti je uvedomiť si, že ide o náš subjektívny prístup. Očakávania, ktoré vnášame do komunikácie, nemusia byť hneď a automaticky pochopené druhou stranou.
Tretím dôležitým princípom je empatia – tá súvisí s predchádzajúcim bodom. Skúsme sa vcítiť do prežívania iných, vnímať situáciu aj pohľadom druhého človeka, je potrebné uvedomiť si tiež špecifickú situáciu a špecifické potreby ľudí, ktorí k nám prichádzajú ako bežní cudzinci alebo utečenci/odídenci.

Tipy pre efektívnu komunikáciu s ľuďmi z odlišných kultúrnych či sociálnych prostredí

Buďte trpezliví. Komunikácia s ľuďmi z iných prostredí môže byť pomerne frustrujúca. Veci sa nemusia urobiť v očakávanom čase, komunikácia môže byť únavná a správanie nevhodné. Trpezlivosť voči sebe a ostatným pomáha preniesť sa cez takéto problémy a riešiť, ako sa podobným incidentom v budúcnosti vyhnúť.
Stanovte si pravidlá. Veľmi efektívne a potrebné môže byť to, ak si spoločne s takýmito ľuďmi stanovíte základné pravidlá, t. j. ako budeme pristupovať k dochvíľnosti, stretnutiam, komunikácii, e-mailom, nezhodám atď. Vždy je dobré pokúsiť sa vypracovať pravidlá spoločne, aby vyhovovali všetkým zúčastneným (ak je to možné a ak ide o dlhodobejšiu spoluprácu).
Pýtajte sa. Keď niečomu nerozumiete alebo chcete vedieť, prečo sa niekto zachoval určitým spôsobom, jednoducho sa opýtajte. Kladenie otázok vás zastaví pri vytváraní domnienok, ukáže opýtanému, že ste ho nepochopili, a pomôže vám vybudovať si interkultúrne zručnosti.
Prejavte rešpekt. Základom každej interkultúrnej komunikácie je rešpekt. Prejavovaním rešpektu si získavate úctu a pomáhate vytvárať otvorenejšie a plodnejšie vzťahy. Zároveň tak získavate rešpekt od iných.
S humorom opatrne. V medzikultúrnom prostredí môže byť vtip jedného človeka urážkou druhého. Dávajte si pozor na rozdiely v zmysle pre humor a tiež na prijateľnosť vtipkovania. Humor môže veľmi dobre odstraňovať prekážky v komunikácii, ale len ak sa s druhými ľuďmi už dostatočne poznáme a vieme, že určitým spôsobom humoru neurazíme alebo neponížime iných.
Overujte si, či ste sa pochopili správne. Ak si nie ste istí, či všetci zúčastnení rovnako rozumejú dohodnutým pravidlám alebo tomu, čo im hovoríte, radšej si to vždy overte. Poproste svojho partnera v komunikácii, aby vám zopakoval to, na čom ste sa dohodli. Cudzinci totiž môžu mať pocit, že keby povedali, že vám nerozumejú, pôsobilo by to neslušne. A tak radšej povedia, že rozumejú. To minimalizuje negatívne dôsledky vzájomného nepochopenia a vytvára pocit bezpečia pre všetkých zúčastnených.
Buďte pozitívni. Pri potenciálnych konfliktných situáciách sa vyhýbajte obviňovaniu druhých a agresívnym reakciám. Zostaňte pozitívni, analyzujte problémové oblasti a pracujte spoločne na riešeniach, aby sa to isté už neopakovalo.
Sebareflexia. Človek, ktorý komunikuje efektívne, sa nepozerá len von, ale aj dovnútra. Nájdite si čas na zamyslenie sa nad vlastným štýlom komunikácie, riadenia alebo motivácie a zistite, čo môžete prípadne aj vy sami zmeniť.

Sociálnoprávne tréningy

Okrem rozvoja zručností z oblasti interkultúrnej komunikácie je pre pracovníkov samosprávy a ďalších relevantných aktérov (napr. MVO, dobrovoľníkov, inštitúcií štátnej správy na lokálnej úrovni) dôležité vzdelávať sa aj o sociálnych a právnych otázkach, ktoré sa týkajú života utečencov v ich meste.

Vzdelávanie by sa malo zameriavať na otázky pobytu a oblasti integrácie ľudí na úteku (bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, sociálne služby, zdravotníctvo a pod.). Pre mnohých aktérov, ktorí sa predtým integrácii utečencov nevenovali, môže ísť o úplne nové témy, v ktorých sa potrebujú zorientovať. V týchto oblastiach sa zároveň často mení legislatíva, a preto je dôležité, aby vzdelávanie bolo pravidelné a jeho obsah aktualizovaný. Cieľom vzdelávania je poskytovanie kvalitných služieb pre ľudí na úteku.

Koordinácia organizácie tohto vzdelávania by mala byť v rukách samosprávy, avšak je dôležité, aby ho zabezpečovali experti na dané oblasti (teda napr. právnici venujúci sa cudzineckému a azylovému právu, sociálni pracovníci pracujúci s utečencami), ale aj samotní utečenci, ktorí takto môžu zdieľať svoje skúsenosti s integráciou a poukazovať na výzvy, ktorým utečenci pri integrácii čelia.

Užitočné kontakty na expertné organizácie

Liga za ľudské práva – mimovládna organizácia združujúca právnikov, ktorí poskytujú právne poradenstvo cudzincom a utečencom.

Mareena – mimovládna organizácia, ktorá sa venuje organizácii komunitných aktivít zameraných na integráciu cudzincov a utečencov.

Slovenská humanitná rada – mimovládna organizácia, ktorá pracuje so žiadateľmi o azyl, azylantmi a osobami s doplnkovou ochranou. Pomáha im s integráciou, zabezpečuje im sociálne a psychologické poradenstvo a ďalšie služby.

Slovenská katolícka charita – venuje sa najmä humanitárnej a integračnej pomoci ľuďom na úteku. Vo viacerých mestách na Slovensku prevádzkuje tzv. centrá podpory pre ľudí z Ukrajiny.

IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) – poskytuje integračné služby cudzincom a utečencom, prevádzkuje Migračné informačné centrum a tiež organizuje rôzne informačné semináre pre cudzincov a utečencov (napr. o prístupe na slovenský pracovný trh) a jazykové kurzy.

Supervízia

Pre ľudí, ktorí sa v priamej práci stretávajú s osobami v krízových situáciách, je supervízia dôležitá hlavne ako prevencia vyhorenia a môže byť tiež nástrojom skvalitňovania odbornej práce s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou alebo nachádzajúcimi sa v krízovej situácii.

Mnoho ľudí, ktorí začínajú pracovať s osobami, ktoré utekajú pred vojnou alebo sú z iného kultúrneho prostredia, sa môže denne stretávať so situáciami, s ktorými sa vo svojej práci predtým nestretli. Ľudia, ktorí pracujú s odídencami, osobami nachádzajúcimi sa v krízovej situácii a utekajúcimi pred vojnou, je dôležitá odborná podpora a vedenie v týchto nových situáciách, ktorú môže supervízia efektívne ponúknuť. Supervízia môže byť nápomocná pre všetkých ľudí zastávajúcich pozíciu prvého kontaktu na kontaktnom alebo informačnom bode, sociálnych pracovníkov, dobrovoľníkov, učiteľov atď. Ako sme už spomínali v predchádzajúcich sekciách, ľudia utekajúci pred vojnou môžu byť v rôznych špecifických situáciách a môžu mať osobitné potreby. Pravidelná supervízia môže ľuďom pracujúcim s nimi pomôcť tieto špecifiká pochopiť, lepšie s nimi pracovať a ponúkať tak pre nich kvalitnejšie služby.

Supervízia je metóda, ktorá môže dlhodobo rozvíjať profesionálne zručnosti rôznych profesií pracujúcich s odídencami/cudzincami. Supervízia môže byť individuálna alebo skupinová.

Význam supervízie

slúži ako prevencia vyhorenia a môže tak predísť fluktuácii zamestnancov,
rôznymi metódami prispieva k rozvoju profesionálnych zručností ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s odídencami/cudzincami,
pomáha pracovníkom zvládať krízové a emocionálne náročné situácie, s ktorými sa stretávajú, a vytvárať bezpečný priestor pre ich zdieľanie,
môže mať vzdelávaciu funkciu,
pomáha pri hľadaní nových možností a riešení situácií klientov,
slúži na vymieňanie si skúseností a možností riešenia v rámci jedného tímu, pomáha rozvíjať multidisciplinárny dialóg,
skvalitňuje poskytovanie služieb,
v neposlednom rade chráni klientov/príjemcov služieb pred neprofesionálnym zaobchádzaním.

V súčasnosti povinnosť supervízie priamo vyplýva pre pracovníkov detských domovov a krízových centier, pracovníkov sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (Zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele) a pracovníkov zariadení sociálnych služieb (Zákon o sociálnych službách). Aj napriek tomu, že supervízia nie je pre všetkých povinná, je dôležité, aby sa aj v rámci samosprávy vytvoril priestor a možnosti pre pravidelnú supervíziu pracovníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi na úteku, a skvalitňovali sa tak služby poskytované samosprávou.

Supervíziu môže vykonávať iba akreditovaný supervízor. Zoznam supervízorov je zverejnený na stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a na stránke Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov.

Sieťovanie a zapájanie rôznych aktérov

Reagovať na situáciu spojenú s príchodom odídencov nemusí samospráva sama, môže zapojiť ďalších aktérov na lokálnej úrovni, avšak je potrebné, aby ich zmapovala a vytvorila mechanizmus komunikácie a koordinácie ich aktivít.

Humanitárna fáza

V úvodnej fáze sú dôležité organizácie a inštitúcie, v ktorých kompetencii je krízové riadenie alebo ktoré dokážu rýchlo a účinne reagovať na príchod väčšieho počtu ľudí. V úvodnej fáze sú teda dôležité štátne inštitúcie ako polícia, štátna správa v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia a ďalšie zložky, ktorých úlohou je reagovať na akútnu aktuálnu situáciu. Ich povinnosťou je registrácia prichádzajúcich ľudí, dohliadanie na ich bezpečnosť pri prekračovaní hranice a cestovaní ďalej, poskytovanie základnej humanitárnej pomoci a krátkodobého humanitárneho bývania.

Ďalšími dôležitými aktérmi v tejto fáze sú mimovládne organizácie, cirkvi a cirkevné organizácie a komunitné iniciatívy, ktoré dokážu rýchlo zmanažovať poskytovanie základných potrieb a pomoci, napríklad základných informácií, teplého jedla, potravín, krízového prístrešia a pod. Samospráva zohráva v tejto fáze dôležitú rolu či už pri komunikovaní s ostatnými aktérmi, ich koordinácii, alebo poskytovaní konkrétnych foriem pomoci, napr. priestorov a pod.

Integračná fáza a fáza spolužitia

V následnej fáze integračného procesu dochádza k upokojovaniu situácie, do určitej miery sa menia potreby ľudí, ktorí prišli, a teda aj formy náležitej pomoci. V tejto fáze je opäť efektívne, ak sa zapoja rozliční aktéri, pričom je potrebné, aby medzi sebou komunikovali a koordinovali svoje aktivity:

Miestna štátna správa – najmä zložky civilnej ochrany, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, polície a podobne majú presne vymedzené pole pôsobnosti, v rámci ktorého môžu reagovať na potreby odídencov a ich situáciu.

Vzdelávacie inštitúcie – do integrácie odídencov môžu byť účinne zapojené nielen rôzne typy škôl, ale aj centrá voľného času, jazykové školy a iné vzdelávacie inštitúcie. Dôležité je, aby boli dostupné pre rôzne kategórie ľudí jazykové kurzy, keďže osvojenie si jazyka je dôležitým predpokladom integrácie. Kým na začiatku je dôležité zvládnuť aspoň základy a základnú komunikáciu v slovenčine, neskôr je potrebné osvojiť si jazyk aj na vyššej úrovni, aby sa cudzinci mohli uplatniť na trhu práce, prípadne mohli vykonávať svoju profesiu.

Mimovládne organizácie – mimovládne organizácie môžu veľmi efektívne dopĺňať aktivity samosprávy a štátnej správy a poskytovať rôzne formy pomoci a podpory: od humanitárnej pomoci cez sociálne služby a neformálne vzdelávanie až po voľnočasové a komunitné aktivity.

Cirkvi a cirkevné organizácie – majú podobné pole pôsobnosti ako mimovládne organizácie.

Neformálne komunitné iniciatívy – sa môžu zapojiť ad hoc pri riešení nejakého konkrétneho problému alebo situácie (napr. poskytnutie nejakej konkrétnej formy pomoci, ubytovania a pod.).

Združenia cudzincov alebo ľudí s migračným pôvodom (aj neformálne) – v mnohým mestách sú prítomné neformálne zoskupenia cudzincov, ktorí tu žijú už určité obdobie. Tieto zoskupenia cudzincov alebo ľudí s migračným pôvodom môžu pomôcť pri komunikácii s novopríchodzími nielen prekonaním jazykovej bariéry, ale aj vytvorením určitého mosta medzi domácou populáciou a práve prichádzajúcimi odídencami.

Firmy – v mnohých lokalitách podnikajú firmy, ktoré zamestnávajú cudzincov a sú ochotné pomôcť ich rodinným príslušníkom alebo blízkym. Niektoré firmy majú pomoc rôznym skupinám obyvateľstva ako súčasť svojej stratégie angažovania sa v rámci miestnej komunity. Môžu sa efektívne zapojiť najmä v poskytnutí pracovných príležitostí, humanitárnej pomoci, vzdelávania a pod.

Dôležité je, aby aktéri zapojení do integračných aktivít medzi sebou komunikovali, informovali sa navzájom o svojich aktivitách a koordinovali ich. Tu môže samospráva zohrať kľúčovú úlohu, pretože má pravdepodobne najlepšie predpoklady vytvoriť mechanizmus komunikácie a koordinácie spomínaných aktérov.