Komunitné aktivity

Už pred vypuknutím vojny na Ukrajine na Slovensku žilo mnoho cudzineckých komunít. Komunity sú tvorené ľuďmi, ktorých spája spoločný záujem, hodnoty alebo ciele. Tieto komunity samy môžu vytvárať spoločné aktivity. Dôležitá je však aj pomoc samospráv a iných aktérov, aby týmto komunitám vytvárala priestor a podmienky na tieto aktivity, zapájala ich do už existujúcich aktivít v meste a finančne ich podporovala.

Zapájanie a prepájanie komunít v meste je veľmi dôležité z rôznych dôvodov:

pomáha prepájať jednotlivé skupiny/komunity v meste, dáva im možnosť lepšie sa spoznať – spoznávanie môže byť prevenciou pred napätím a rôznymi konfliktmi, zlepšuje spolunažívanie obyvateľov mesta, predchádza polarizácii spoločnosti,
rozvíja potenciál týchto komunít v meste,
pomáha v integrácii cudzincov/utečencov/odídencov vytváraním nových väzieb a priateľstiev,
posilňuje hlas a participáciu cudzincov/utečencov/odídencov,
vysiela pozitívny signál pre všetkých obyvateľov mesta, že každý má v meste svoje miesto.

Pre niektoré samosprávy je identifikovanie potrieb cudzineckých komunít a práca s nimi aspoň čiastkovou súčasťou ich stratégií. Mnohé samosprávy sa však s príchodom veľkého počtu ľudí z Ukrajiny na Slovensko museli vyrovnať s rôznymi problémami a neboli na túto situáciu pripravené.

Pre ľudí prichádzajúcich do nového prostredia je veľmi dôležitý pocit prijatia, ktorý vzniká aj možnosťou zapájať sa do rôznych aktivít a mať bezpečné priestory, kde sa môžu realizovať a aspoň čiastočne sa navrátiť k bežnému životu. Je potrebné vytvárať miesta alebo priestory, kde sa môžu cudzinci/utečenci/odídenci stretávať medzi sebou. Komunitné aktivity sa môžu realizovať napríklad v kontaktných/informačných bodoch, no môže ísť aj o mestské a iné priestory, kde už teraz prebiehajú rôzne kultúrne, spoločenské a iné podujatia. Napríklad školy, knižnice, centrá voľného času, kultúrne domy, domovy dôchodcov, komunitné centrá a podobne sú často vhodnými priestormi na takéto aktivity.

Mnohí ľudia, ktorí utiekli pred vojnou alebo prišli na Slovensko z iných dôvodov, môžu čeliť riziku izolácie. Stretávanie sa a komunitné aktivity môžu byť nápomocné aj pri vyrovnávaní sa s prežitými traumami a náročnými životnými situáciami. Komunitné aktivity môžu plniť podpornú úlohu, pričom môže vzniknúť skupina, ktorá má svojpomocný charakter. Väčšina odídencov z Ukrajiny sú matky s deťmi, a preto je vhodné vytvárať aktivity aj pre nich. Práve deti sa často ocitajú mimo vzdelávacieho systému, stále mnohé z nich z rozličných dôvodov nemôžu navštevovať materskú škôlku. Práve rôzne detské skupiny a voľnočasové aktivity pre deti a mládež môžu byť v tejto situácii nápomocné. Vytváranie priestorov a podpora sociálnych a voľnočasových služieb pre trávenie ich voľného času v bezpečnom prostredí môže pôsobiť preventívne proti sociálnemu vylúčeniu a rôznym sociálno-patologickým javom. Rovnako netreba pri komunitných aktivitách zabúdať aj na ďalšie zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, LGBTI atď.

Mapovanie záujmov a potrieb utečencov/odídencov

Podobne ako v iných oblastiach, aj pri organizácii komunitných aktivít je dôležité vedieť, o aké aktivity má ich predpokladaná cieľová skupina záujem. Rôzni ľudia môžu mať rozličné potreby alebo záujmy, preto je dobré, aby samospráva nevytvárala len podujatia a aktivity, ktoré sama identifikuje ako prínosné alebo dôležité, ale aby ich konzultovala a spoluvytvárala s ľuďmi, na ktorých sú cielené.

Mapovanie potrieb cudzincov/utečencov/odídencov v oblasti komunitného, spoločenského či kultúrneho života je preto dôležité pre presné zacielenie aktivít. Samospráva môže tiež mapovať potreby domáceho obyvateľstva v tejto oblasti, ktoré by sa chcelo s cudzincami/utečencami/odídencami viac prepájať alebo sa o nich viac dozvedieť. Potreby sa môžu v čase zmeniť a rovnako sa môže zmeniť aj štruktúra ľudí z rôznych krajín v meste, preto je dôležité mapovanie robiť kontinuálne (o metódach mapovania potrieb pozri viac v sekcii Poznanie situácie).

Identifikovanie aktérov v meste a ich sieťovanie

Na to, aby samospráva mohla podporovať rôzne komunity žijúce v meste, musí dobre poznať ich zloženie, štruktúru, ale aj ich potreby. V mestách fungujú rôzne neziskové organizácie a/alebo cudzinecké spolky, ktoré sa venujú rozličným aktivitám. Tieto organizácie a spolky by mala samospráva dobre poznať a byť s nimi v úzkom kontakte. Táto spolupráca vytvára obraz mesta, v ktorom sú všetci vítaní a dôležití.

Je veľmi dôležité, aby samospráva vytvárala aj podmienky pre vznik nových spolkov, organizácií tvorených priamo komunitami cudzincov/utečencov/odídencov alebo aktivít pre nich a s nimi. Taktiež je dôležité, aby ich zapájala do existujúcich aktivít mesta a rozhodovacích procesov. Niektoré samosprávy majú zavedený systém finančnej podpory na posilnenie komunitného života alebo komunitných aktivít. Existujú aj rôzne grantové schémy nadácií na rozvoj komunitného života. Samospráva môže vyčleniť zo svojho rozpočtu finančné prostriedky na tieto aktivity, prípadne poskytovať priestory v jej vlastníctve a podobne.

Jazykové vzdelávanie dospelých

Jazykové vzdelávanie dospelých sa môže realizovať aj ako forma komunitnej aktivity (napr. formát jazykových kaviarní). Samospráva môže o takýchto kurzoch informovať, sama ich organizovať alebo ich finančne podporovať, pričom ich realizáciu zabezpečuje iný subjekt. Je dôležité, aby malo mesto prehľad o tom, ktoré organizácie (mimovládne organizácie, vzdelávacie inštitúcie a pod.) poskytujú jazykové kurzy pre dospelých, aby tieto informácie mohlo sprostredkovať utečencom/odídencom. Jazykové vzdelávanie môže byť veľmi dobrým priestorom nielen na získavanie dôležitých jazykových zručností, ktoré môžu cudzincom/utečencom/odídencom pomôcť v integrácii, ale aj pri hľadaní práce, kontakte s inštitúciami či vytváraní väzieb a priateľstiev. Taktiež môže byť priestorom pre zdieľanie podobných životných skúseností, vzájomné poskytovanie si podpory a predchádzanie izolácii.

Komunitné aktivity môžu mať v rozličných fázach príchodu cudzincov na Slovensko rôznu podobu alebo úlohu. Preto uvádzame príklady, akým spôsobom môže samospráva v jednotlivých fázach pobytu ľudí na úteku tieto aktivity vykonávať či podporovať, prípadne pomáhať s ich vytváraním.

Humanitárna fáza

V tejto fáze je dôležité podporiť participáciu už existujúcich komunít, dobrovoľníckych spolkov a rôznych neziskových organizácií, ktoré vedia novo prichádzajúcej skupine cudzincov/utečencov/odídencov alebo aktívnym jednotlivcom poskytnúť podporu. Po vypuknutí vojny na Ukrajine veľmi dobre fungovala spolupráca práve s nimi (napr. ukrajinská organizácia SME SPOLU v Bratislave).

Rôzne organizácie sa od začiatku spolupodieľali na pomoci odídencom, poskytovali zázemie, ubytovanie, materiálnu, ale aj odbornú psychologickú či krízovú pomoc, pomoc s tlmočením či poskytovaním základných informácií potrebných v prvých dňoch pobytu v novej krajine. Je dôležité, aby mesto tieto organizácie a ich potenciál či prípadné služby, ktoré vedia poskytnúť, poznalo a úzko s nimi spolupracovalo.

Mnoho ľudí z Ukrajiny našlo pomoc u svojich krajanov, ktorí tu žili už pred vypuknutím vojny. Preto je dôležité aktívne podporovať tieto aktivity, mať zmapovaných rôznych aktérov – organizácie, spolky, aktívnych jednotlivcov, ale aj koordinovať a informovať o tom, aké služby vedia poskytovať. V prvom období po príchode do novej krajiny je dôležité, aby sa ľudia mali na koho obrátiť a kde tráviť voľný čas. Môže ísť napríklad o rôzne formy komunitných, voľnočasových aktivít v kontaktnom/informačnom bode, komunitnom priestore mesta či ubytovacích zariadeniach, kde môžu byť ponúkané rôzne aktivity pre matky s deťmi, starších ľudí, rôzne jazykové kurzy a podobne.

Integračná fáza

V tejto fáze by už samospráva mala mať dobre nastavenú spoluprácu so všetkými dôležitými aktérmi. V integrácii je veľmi dôležité, aby jednotlivé komunity v meste boli prepojené, ale zároveň mali aj samostatný priestor a podporu v ich aktivitách. Samospráva môže aktívne vytvárať ponuky pre sebarealizáciu cudzincov/utečencov/odídencov, podporovať ich finančne alebo ich zapájať do existujúcich aktivít.

Môže ísť napríklad o rôzne kultúrne aktivity v meste, kde môže aktívne pozývať miestne cudzinecké spolky, neziskové organizácie alebo jednotlivcov aktívnych v tejto oblasti a ponúkať im priestor pre zviditeľnenie a realizáciu. Pri kultúrnych a iných aktivitách je veľmi dôležité, aby informácie boli dostupné aj v iných jazykoch, ako je slovenčina.

Pri diskusiách, workshopoch, mestských piknikoch, susedských stretnutiach alebo podujatiach na prezentáciu iných kultúr prostredníctvom rôznych aktivít (umelecké, predstavenie rôznych kuchýň atď.) môže byť zabezpečené aj tlmočenie.

Všetky tieto aktivity prospievajú nielen cudzincom, ktorí sa tak môžu v meste cítiť prijatí, ale aj domácemu obyvateľstvu, ktoré takto môže spoznať obyvateľov mesta z iných krajín. V konečnom dôsledku to má prínos pre celé mesto, keď sa cudzinci/utečenci/odídenci nemusia vnímať ako neznámo, prípadne až ohrozenie, ale ako bežná a prínosná súčasť mesta. Mesto môže byť hlavným komunikátorom v tejto oblasti. Prostredníctvom svojich informačných kanálov môže informovať o aktivitách v meste, do ktorých sa zapájajú aj cudzinci/utečenci/odídenci, môže prezentovať príbehy ľudí, ktorí na území mesta žijú a prispievajú tak k rozvoju mesta.

Fáza spolužitia

V tejto fáze by samospráva mala mať vo svojich strategických materiáloch zavedený systém podpory a spolupráce s rôznymi komunitami cudzincov v meste. Mala by dobre poznať ich zloženie a potreby. Cudzinci by mali byť bežnou súčasťou života v meste a aktívne sa na ňom spolupodieľať. Domáce obyvateľstvo by malo mať dostatok kontaktov a dobré vzťahy s cudzincami aj prostredníctvom aktivít, ktoré sa v danom meste konajú. Samospráva by mala mať zavedený systém informovania o komunitných a iných aktivitách v slovenskom jazyku, ale aj v iných jazykoch najväčších komunít cudzincov žijúcich v danom meste. Cudzinci by nemali byť izolovaní, mali by mať možnosť vytvárať si v meste pocit domova a spolupodieľať sa na jeho rozvoji. Mesto by nemalo zabúdať na zraniteľné skupiny obyvateľstva.