Komunikácia s verejnosťou

Pri poskytovaní služieb a podpory cudzincom či odídencom, ako aj pri realizovaní ďalších kultúrnych či sociálnych aktivít je veľmi dôležité, aby nedochádzalo k ohrozovaniu sociálnej súdržnosti a zvyšovaniu sociálneho napätia. To znamená, že samosprávy by mali proaktívne pracovať na tom, aby tieto opatrenia boli pozitívne vnímané aj domácim obyvateľstvom a aby nevznikal pocit, že podpora odídencov ide „na úkor“ domáceho obyvateľstva.

Úspešnosť integračných opatrení, ale aj atmosféra v danom meste či regióne úzko súvisí s tým, ako samosprávy informujú o svojej činnosti verejnosť. Vhodnou komunikáciou je možné efektívne eliminovať šírenie rôznych dezinformácií, fám alebo skreslených údajov o forme a rozsahu poskytovanej podpory.

Nastavenie komunikácie voči verejnosti by sa malo odvíjať od toho, v ktorej fáze integračného procesu prebieha.

Humanitárna fáza

V prvých dňoch a týždňoch, keď vzniká krízová situácia a do mesta prichádzajú väčšie počty utečencov/odídencov, je veľmi dôležité komunikačne vhodne uchopiť tento proces, uisťovať, že miestne inštitúcie majú situáciu pod kontrolou, a to tým, že sa v komunikácii zamerajú predovšetkým na:

• poskytovanie neutrálnych a presných informácií o tom, koľko ľudí do mesta prichádza a čo si to bude vyžadovať od verejných inštitúcií, mimovládnych či charitatívnych organizácií a bežných obyvateľov, prípadne aké to bude mať na bežných obyvateľov dopady,

• posilňovanie solidarity s utečencami/odídencami prostredníctvom vysvetľovania situácie, ozrejmovania dôvodov, prečo do mesta prichádzajú, a potrieb, ktoré majú,

• informovanie o možnostiach pomoci a podpory (materiálne a finančné zbierky, možnosti dobrovoľníckej práce),

• zmierňovanie konfliktov a prípadného napätia pravidelným informovaním o tom, čo sa v meste deje a bude diať,

• sledovanie vznikajúcich fám a dezinformácií a ich proaktívne vyvracanie,

• presné a transparentné informovanie o všetkých krokoch, ktoré mesto robí a bude robiť v humanitárnej oblasti (ubytovacie kapacity, prijímanie do škôl a škôlok, poskytovanie materiálnej pomoci či zdravotnej starostlivosti).

Integračná fáza

V tejto fáze mesto realizuje mnohé kroky, ktoré súvisia s nastavovaním podporných opatrení, služieb a aktivít slúžiacich na začleňovanie utečencov/odídencov do spoločnosti. Práve táto fáza je riziková vzhľadom na to, že obyvatelia môžu vnímať poskytovanie služieb týmto ľuďom ako nadštandardné a na úkor domáceho obyvateľstva. V tejto fáze je preto dôležité sa komunikačne sústrediť najmä na:

• vysvetľovanie procesu integrácie a potreby poskytovania dočasných služieb, ktoré vedú k postupnému osamostatňovaniu odídencov (podpora, kým sa postavia na vlastné nohy),
• zdôrazňovanie špecifických potrieb utečencov/odídencov, ktoré súvisia jednak s ich právnym statusom (často nemajú nárok na bežné služby poskytované ostatným obyvateľom), sociálnou situáciou (nemajú sociálne kontakty, podporné siete a vlastné finančné zdroje) či zraniteľnosťou (ženy s malými deťmi, seniori, ľudia so zdravotným znevýhodnením),
• dôsledné informovanie o tom, čo mesto poskytuje všetkým obyvateľom (tieto informácie veľmi často chýbajú vo verejnom priestore a vzniká mylný dojem, že mesto sa stará iba o určité skupiny ľudí),
• zdôrazňovanie toho, že podporné nástroje pre odídencov sú vo svojom dôsledku prínosom pre celé mesto a všetkých obyvateľov, pretože sú dôležitou prevenciou sociálneho vylúčenia a dlhodobej závislosti od služieb štátu a mesta,
• poukazovanie na potenciálny prínos pre komunitu z ľudského, ale aj ekonomického hľadiska.

Fáza spolužitia

Táto fáza nastáva, keď ľudia z inej krajiny žijú v danom meste už dlhšie a nie sú priamo odkázaní na humanitárnu či sociálnu pomoc. Postupne sa začínajú stávať plnohodnotnými obyvateľmi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že v tejto fáze sa už netreba venovať špecifickej komunikácii, pretože integračný proces bol zavŕšený. To však nie je pravda, integrácia je neustály a nikdy sa nekončiaci proces. Práve komunikácia v tejto fáze je veľmi dôležitá pre budovanie dlhodobých vzťahov a sociálnej súdržnosti. V tejto fáze je dôležité zamerať sa najmä na:

• pozitívne informovanie o dosiahnutých úspechoch v oblasti začleňovania (napr. príbehy ľudí – cudzincov/utečencov/odídencov –, ktorí sa úspešne uplatňujú v meste, alebo projektov, aktivít, ktoré zlepšili spolužitie,
• informovanie o spoločných aktivitách – kultúrnych či spoločenských podujatiach realizovaných v meste,
• informovanie o komunitnej práci v meste – čo najskoršie rozširovanie komunitných aktivít na všetkých obyvateľov a prepájanie ľudí,
• presné informovanie o ďalších krokoch, plánoch a stratégiách mesta v integrácii cudzincov/odídencov.

O tom, ako správne a efektívne komunikovať, vznikli v uplynulom období už viaceré návody a príručky. Za všetky možno spomenúť napríklad komunikačnú príručku, ktorá vznikla v rámci projektu KapaCity.