Zdravotná starostlivosť

Pre ľudí utekajúcich pred vojnou je rýchla a dostupná zdravotná a psychologická pomoc jednou z najdôležitejších potrieb. Následná zdravotná a psychologická starostlivosť môže pomôcť utečencom/odídencom v zlepšení kvality ich života. Dostupná zdravotná starostlivosť pre utečencov/odídencov alebo cudzincov môže byť v niektorých oblastiach Slovenska v dôsledku celkového preťaženia systému a chýbajúcich kapacít, ale napríklad aj jazykovej bariéry, nedostačujúca.

Žiadatelia o azyl a odídenci majú nárok na neodkladnú a potrebnú indikovanú zdravotnú starostlivosť. Potrebná zdravotná starostlivosť zahŕňa aj konzultácie u všeobecného lekára, očkovanie, časť starostlivosti pri chronických chorobách. Nepatrí sem plánovaná zdravotná starostlivosť (napr. plánovaná výmena bedrového kĺbu) ani kúpeľná starostlivosť, ale napríklad ani preventívne gynekologické prehliadky.

Pokiaľ sa odídenec na Slovensku zamestná za mzdu vyššiu, ako je minimálna, je povinný prihlásiť sa do systému verejného zdravotného poistenia; nárok na poistenie vzniká aj jeho nezaopatreným deťom. Nárok verejného zdravotného poistenia zahŕňa už plný rozsah starostlivosti vrátane plánovanej.

Rozsah zdravotnej starostlivosti pre odídencov určuje ministerstvo zdravotníctva a môže sa časom meniť.

Možnosti samospráv v oblasti zdravotnej a psychologickej starostlivosti

Dôležitou súčasťou zdravotnej starostlivosti je všeobecná zdravotná starostlivosť pre dospelých, ale aj pre deti. Každá všeobecná ambulancia má pridelený zdravotný obvod a je povinná prijímať pacientov s trvalým alebo prechodným pobytom v danom zdravotnom obvode. Situáciu odídencov komplikuje fakt, že na Slovensku majú len tolerovaný pobyt.

Tieto ambulancie, ale aj rôzne iné, môžu byť často preťažené, a preto je dôležité, aby samospráva mapovala potreby odídencov/utečencov/cudzincov, ako aj voľné kapacity jednotlivých ambulancií či ich vôľu prijímať aj pacientov z iných krajín. Samospráva môže iniciovať spoluprácu s VÚC, aby situáciu riešila. Následne môže utečencom/odídencom, resp. vo všeobecnosti cudzincom vedieť poskytovať informácie o dostupných všeobecných lekároch, stomatológoch, gynekológoch atď. VÚC môže vytvárať a aktualizovať zoznam lekárov, ktorí prijímajú aj odídencov, utečencov a cudzincov, a vytvárať zoznamy ambulancií, v ktorých sa dohovoria v cudzích jazykoch (angličtina, ukrajinčina atď.).

Pokiaľ na základe mapovania a zberu dát miestna samospráva v spolupráci s VÚC identifikuje, že v danom meste absentujú ambulancie a lekári, ktorí by prijímali aj pacientov spomedzi ľudí na úteku alebo cudzincov, môže túto potrebu komunikovať smerom k centrálnej úrovni a vytvárať tlak na zvyšovanie kapacít jednotlivých ambulancií, prípadne otvárania nových v prípade, že v meste sa rapídne zvýšil počet cudzincov/utečencov/odídencov.

Samospráva môže tiež iniciovať aj dôležitú spoluprácu s rôznymi mimovládnymi organizáciami, ktoré poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť napríklad vo forme mobilných tímov (Equita, Tenenet), a zároveň týmto organizáciám môže poskytnúť určitú formu podpory (finančnú, poskytovanie priestorov atď.).

Psychologická a psychiatrická starostlivosť

Veľká časť ľudí, ktorí prichádzajú na Slovensko a utekajú pred vojnou, môže byť v značnom strese, môžu čeliť traumám a rôznym psychickým ťažkostiam prameniacim z toho, čo zažili vo svojej krajine a zažívajú pri presune do novej krajiny. Ťažkosti sa môžu prejaviť hneď po príchode, ale aj oveľa neskôr.

Tak ako pri bežnej zdravotnej starostlivosti je potrebné zabezpečiť aj adekvátnu psychiatrickú a psychologickú starostlivosť, ktorá musí byť k dispozícii ihneď v úvodných fázach, ale aj počas ďalších fáz pobytu utečencov/odídencov na Slovensku. Je dôležité mať nakontaktovaných psychiatrov a psychológov, ktorí vedia takýchto ľudí prijať. Zároveň treba myslieť na to, že utečenci/odídenci môžu byť aj ľudia, ktorí boli už pred vypuknutím vojnového konfliktu v starostlivosti psychiatra/psychológa, a preto budú na Slovensku rovnako ako vo svojej rodnej krajine potrebovať špecifickú starostlivosť a lieky.

V tejto oblasti vedia pomôcť aj neziskové organizácie pôsobiace v rôznych regiónoch, ako napríklad Liga za duševné zdravie, IPčko, Tenent, Equita či Slovenský Červený kríž. Zabezpečenie psychologickej a psychiatrickej starostlivosti môže koordinovať samospráva, ktorá zároveň môže nadväzovať spoluprácu s neziskovými organizáciami a delegovať na nich zabezpečenie tejto starostlivosti. Samospráva by im však mala zabezpečiť aj podporu, napríklad finančnú, priestorovú a pod.

Zraniteľné skupiny

Pri zdravotnej/psychiatrickej/psychologickej pomoci je potrebné myslieť na rôzne zraniteľné skupiny. Po vypuknutí vojny na Ukrajine na Slovensko prichádzali veľké počty matiek s deťmi alebo starších ľudí, ako aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. Medzi odídencami je veľa ľudí, ktorí majú špeciálne potreby a sú v špecifickej situácii. Na tieto skupiny treba myslieť pri mapovaní situácie, ale aj pri vytváraní siete a kontaktov na poskytované služby a existujúce inštitúcie v meste.

Môže ísť napríklad o obete násilia, ľudí so závislosťami, HIV pozitívnych, ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť a osoby odkázané na pomoc iných, ľudí so zdravotným postihnutím či závažnými ochoreniami a tak ďalej. Môže sa stať, že v meste, kde sa utečenci/odídenci nachádzajú, neexistuje špeciálna služba pre tieto skupiny. Je preto potrebné poznať služby a mať kontakty na inštitúcie a organizácie aj mimo mesta alebo s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré sa týmto skupinám špecificky venujú a vedia im poskytnúť potrebnú pomoc. V tejto téme môžu byť aktívne sociálne služby alebo sociálny odbor mesta a mimovládne organizácie, ktoré okrem sociálnej situácie odídencov môžu poznať aj ich zdravotný stav a potreby v oblasti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti.

Zabezpečenie zdravotnej a psychologickej starostlivosti pre utečencov/odídencov môže mať v každej fáze svoje špecifiká, preto uvádzame, čo je potrebné zabezpečiť a akým smerom sa samospráva môže uberať v jednotlivých fázach pobytu ľudí utekajúcich pred vojnou v novej krajine.

Humanitárna fáza

V prvej fáze po príchode utečencov na Slovensko je potrebné zabezpečiť neodkladnú zdravotnú a psychologickú starostlivosť. Samospráva môže vytvoriť zázemie pre zdravotníkov a psychológov, ktorých budú ľudia bezprostredne po príchode na Slovensko potrebovať. Ľudia utekajúci pred vojnou môžu prichádzať v zlom zdravotnom a psychickom stave, bez liekov či nutných zdravotníckych pomôcok a podobne. Pokiaľ samospráva takéto zázemie nevie zabezpečiť, je potrebné mať nakontaktovaných odborníkov, ktorí vedia takýchto ľudí prijať a poskytnúť im potrebnú pomoc.

Krízová intervencia

Ľudia utekajúci pred vojnou môžu prichádzať v rôznych krízach, ktoré sa môžu rozvinúť do tráum a následných závažných psychiatrických diagnóz. Krízová intervencia je prvá pomoc, ktorá môže zmierniť následky traumy a stabilizovať postihnutého v krízovej situácii. Krízová intervencia musí byť poskytnutá čo najskôr a nemusí smerovať k okamžitému odstráneniu symptómov. Môže slúžiť hlavne na pomenovanie príznakov, zabezpečenie úľavy a zmiernenie akútnej úzkosti. Po krízovej intervencii by mala nasledovať psychologická alebo psychiatrická pomoc.

Aj keď krízovú intervenciu uvádzame len v tejto fáze, utečenci/odídenci ju môžu potrebovať v rôznych fázach svojho pobytu na Slovensku. Krízovú intervenciu vykonáva napríklad organizácia IPčko, ale môžu ju vykonávať aj iné organizácie, ktoré môže mať samospráva nakontaktované a prítomné napríklad v kontaktných/informačných bodoch. Krízová intervencia nemusí byť vykonávaná len osobne, existujú aj jej online alebo telefonické formy. Dôležité je, aby bola dostupná v jazyku, ktorému utečenci/odídenci rozumejú.

Integračná fáza

V tejto fáze je dôležité, aby po neodkladnej zdravotnej starostlivosti, krízovej intervencii a psychologickej prvej pomoci opatrenia prešli do pravidelnej/dlhodobej zdravotnej a psychologickej starostlivosti. Je dôležité vytvárať adresár odborníkov, ktorí vedia prijať utečencov/odídencov, mať nakontaktovaných ukrajinsky aj inak hovoriacich odborníkov či tlmočníkov, ktorí vedia zabezpečiť sprievod k lekárovi alebo inému odborníkovi.

Samospráva v tejto fáze môže aktívne komunikovať informácie smerom k utečencom/odídencom, zisťovať ich potreby v oblasti zdravia a sprostredkovať kontakty na lekárov a psychológov/krízové linky a pod., ako aj poskytovať informácie o tom, na čo majú utečenci/odídenci v tejto oblasti nárok a ako sa tento nárok mení napríklad zamestnaním sa. Medzi dôležité patria aj informácie o systéme doplatkov za lieky (o spôsoboch informovania pozri viac v sekcii Poskytovanie informácií).

V niektorých prípadoch sa môže stať, že lekári nie sú ochotní prijímať pacientov spomedzi ľudí na úteku z rôznych dôvodov. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočná informovanosť lekárov o tom, čo je pre pacientov s rozličnými typmi pobytov hradené a ako jednotlivé úkony vykazovať. V tomto prípade môže samospráva v spolupráci s VÚC poskytovať lekárom informácie alebo zisťovať iné dôvody neprijímania pacientov. Ďalším dôvodom odmietania ľudí na úteku ako pacientov môže byť tiež jazyková bariéra, ktorá sa dá čiastočne zmierniť napríklad poskytnutím tlmočníka a službou sprevádzania k lekárom, a to aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré v meste možno pôsobia a dokážu takúto službu zabezpečiť (vrátane tlmočenia na diaľku). Miestna samospráva môže tieto aktivity iniciovať a koordinovať spoluprácu.

Fáza spolužitia

V tejto fáze by mala mať samospráva vytvorenú dobrú databázu kontaktov, ale aj dobrú spoluprácu s jednotlivými ambulanciami či službami poskytujúcimi psychologickú pomoc. Tu je dôležité opätovné mapovanie situácie, pravidelná komunikácia s lekármi/psychológmi, ale aj utečencami/odídencami. Samospráva môže mať prehľad o jednotlivých voľných kapacitách a môže robiť napríklad aj dôležitú osvetu v oblasti fyzického a duševného zdravia pre utečencov/odídencov.